88,3kg: podovolenkova kriza

Tento tyzden bol dost tazky. Po volnej dovolenke som sa len velmi tazko dostavala do stareho rezimu. Proteiny som nesplnila ani jeden jediny den a sacharidom som nevedela odolat – proste cely jedalnicek bol hore nohami 🫣

Po tyzdni doslova bez kontroly sa ozvali stare navyky. Telo si pyta same nezmysly – najradsej by som jedla fast food alebo nieco podobne rychle a nezdrave. Nechcelo sa mi varit a v tieto horuce dni som mala kazdy vecer chut na vychladene pivko. Je tazke ak nie nemozne prekonat sa. Ale spomenula som si na nieco, co som uz zazila. Je to totiz ako by som sa vratila do obdobia po Vianociach, ked som nabrala naspat peknych par kil.

Privadza ma to do sialenstva, pretoze si stale hovorim “od zajtra” a zajtra neprichadza. Kazdy den je dovod porusit pravidla a povedat si, “ved uz len dnes”.

Je to naozaj zvlastny typ bezmocnosti, ked vies, ze to mas vo svojich rukach ale akosi tomu odmietas verit. Povedala by som, ze jednoducho odmietam prevziat zodpovednost, lebo je to tak pohodlnejsie. Proste sa mi nechce.

Takze som zmenila strategiu.

Nie dokonalost, ale pokrok, spravny smer.

O tyzden sa ozvem, ako to dopadlo.


Začiatok príbehu – Jún 2025: Deň, keď som zistila, že mám na výber

Leave a comment