Keď som si prvýkrát stiahla Kalorické tabuľky, myslela som si, že budem len zapisovať jedlo. Netušila som, že začnem zapisovať pravdu. Ale pekne od začiatku.
Začala som teda viac zaujímať o to, ako by som mohla schudnúť. Prešla som si rôzne spôsoby chudnutia – rôzne diéty a stravovacie návyky a takmer všetky mali jedno spoločné – kalorický deficit. Všetky sa zhodli v tom, že ak chceš schudnúť, musíš prijať menej kalórií ako ich za deň spáliš a tak som sa dostala k počítaniu kalórií. Aplikácií je na to habadej, ale AI mi hneď odporučila slovenskú verziu s databázou slovenských potravín.
Tak som si stiahla aplikáciu “kalorické tabuľky” – je to aplikácia Dine4Fit a je na stiahnutie zadarmo. Je to jednoduché – stiahneš, zapíšeš si, čo si zjedla a samo sa to spočíta. Tak som začala zapisovať deň za dňom, presné množstvo všetkého čo som zjedla a vypila. To, čo som zistila ma úprimne šokovalo. Vždy som si totiž myslela, že ja jem celkom zdravo a nie až tak veľa, práve naopak – mala som pocit, že skoro nič nejem a nedávalo zmysel, že som nechudla. Tabuľky ma uviedli do obrazu a ja som prvý krát prestala bojovať s pocitmi a začala pracovať s faktami.
Ukázalo sa, že naozaj nejem priveľa, dokonca by sa dalo povedať, že z hľadiska výživy som bola v podstate podvýživená, pretože som neprijímala dostatok proteínov ani tukov. Logicky som teda mala chudnúť. No nedialo sa tak. Ja som totiž veľa kalórií nezjedla. Ja som ich vypila.
Mala som taký rituál – vždy večer, keď už bol kľud, syn spal a prácu som dokončila, sadla som si k telke s vínom alebo pivkom a vychutnávala som si pokojný večer. To bola moja predstava o oddychu. Moja jediná predstava oddychu, aby som bola presná. A tak sa ukázalo, že som väčšinu dní polovicu kalórií zjedla a ďalšiu polovicu som večer vypila. A čísla naskakovali – 2000 kcal, 2600 kcal. Ak som si cez deň k tomu šupla nejaký ten džús alebo Colu – bum 3000 kcal…
Vtedy som prvýkrát pochopila, že moje telo ma celé roky neklamalo. Klamala som sama seba. Nie naschvál. Len preto, že som nepoznala pravdu.
Bolo to priveľa. A týmto zistením zmizli všetky výhovorky. Nahovárala som si, že nechudnem, lebo aj moja mama je obézna, tak to asi máme v génoch. Alebo som si myslela, že aj keď jem tak málo, u mňa to proste na chudnutie nemá vplyv, že to je možno zo zdravotných dôvodov a podobne. A ono nie – ono to bolo jednoducho celé v mojom večernom popíjaní. To bolo pre mňa naozaj zásadné zistenie.
Je asi jasné, že zo začiatku som bola často nad limitom, doslova v červených číslach. Veľa ľudí možno stratí motiváciu pokračovať v zapisovaní, mne to ale neprišlo ako zlyhanie. Boli to len údaje. Konečne som videla pravdu a pochopila som, že stačí zmeniť jednu vec a možno sa zmení celý zvyšok môjho života.
Zapisovala som poctivo úplne všetko – aj keď tam svietilo 3000 kcal, proste som si zapísala všetko. Nakoniec som zistila naozaj zaujímavú vec – vôbec nešlo o to, zapísať si každú zjedenú či vypitú kalóriu. Šlo o to konečne získať späť stratenú kontrolu.
Len pár dní predtým som mala pocit, že moja budúcnosť je už dávno napísaná. Že budem navždy tou ženou, ktorá sa hanbí postaviť na váhu, ktorá sa zadýcha po schodoch a ktorá večer zapíja smútok a samotu pohárom vína.
A potom som si začala zapisovať jedlo.
Možno to znie zvláštne – veď sú to len čísla. Len kalórie, bielkoviny, tuky a sacharidy. Lenže pre mňa to neboli čísla. Bol to prvý dôkaz, že môj zajtrajšok nemusí vyzerať rovnako ako dnešok.
Každý zapísaný deň mi pripomínal, že budúcnosť nie je niečo, čo sa mi jednoducho stane. Že ju tvorím svojimi rozhodnutiami. Jedným jedlom. Jedným večerom bez vína. Jedným dňom, keď som to nevzdala.
A bolo až neuveriteľné, ako rýchlo sa zmenilo moje premýšľanie. Ešte pred týždňom som nemala silu ráno vstať z postele a vyčistiť si zuby. Zrazu som sedela nad jedálničkom a plánovala si, čo budem jesť o dva dni.
A práve vtedy som prvýkrát uverila, že sa ešte môžem stať ženou, ktorou som vždy chcela byť.
Naučila som sa: Kalorický deficit
proteínový koláč 
Leave a comment