proteínový koláč

Tento deň si pamätám veľmi dobre, pretože som sa schválne asi mesiac nevážila. Veľmi som dúfala v to, že sa dostanem pod hranicu 100 kíl. Bolo to pre mňa vnútorne také magické číslo, pretože posledné 3 roky sa mi to nikdy nepodarilo.

Vlastne – od pôrodu som len a len priberala. Vedela som to a videla som to, ale cítila som sa bezmocná. Mala som pocit, že to tak proste bude už navždy a že už nikdy nebudem chudá. Veď čo by som ešte nechcela? Mala som krásne dieťa, ktoré napriek komplikáciám pri pôrode bolo zdravé. Prečo by som od života mala dostať niečo viac? Mala by som byť spokojná s tým, čo mám… asi tak som v tej dobe premýšľala.

Váha 112 bola šok, ale to podstatnejšie bolo zistenie, že mám na výber. To bolo ako mantra, ktorú som si denne opakovala. “Máš na výber.” a vyberala som, myslím, múdro. Na pár výnimiek som vynechala alkohol a upravila som jedálniček. To nebolo jednoduché popri práci a rodine s dieťaťom, ktoré nemá pochopenie pre moje makrá. 😀

Ale dá sa to!

Keď som sa postavila sa na váhu a tá ukázala rovných 98 kg, poskočilo mi srdce. Schudla som 14kg za 3 mesiace bez cvičenia! Panebože. Ono to naozaj funguje!

Zrazu som videla, že to má zmysel a že správne rozhodnutia prinášajú výsledky. Chcela som to vykričať svetu, o na druhej strane som vedela, že nie som žiadna 50-kilová fitneska a nemám čo radiť ostatným. Veď prečo by niekto čítal o stokilovej slonici, ktorá schudla len 14 kíl? Lenže tento hlas už som poznala a tak som sa rozhodla ho ignorovať a začala som sa pohrávať s myšlienkou, že si raz len sama pre seba napíšem o tomto všetkom. Nemala som plán písať blog, mali to byť len zápisky do denníka. Len spomienky pre mňa.

Lenže pred pár mesiacmi, keď som si ten denník čítala, som si uvedomila, ako veľmi by mi pomohlo počuť celý príbeh. A tak som ho začala písať.

A pomáha to.

Našla som stovky stránok o premene – o tom pred a po – s krásnymi fotkami na záver a zaručenými návodmi. Ja nemám fotky po, pretože moja cesta stále pokračuje. A nemám návody, pretože jeden správny neexistuje – je len smer, ktorým sa uberať.

Nie v zmysle reklamnom „preto vznikol tento blog“, ale osobnom:
Ak by som vtedy mohla čítať príbeh niekoho, kto bol presne tam, kde ja, možno by som sa necítila tak sama.